Príbeh českého a slovenského štrukturalizmu nemožno oddeliť od osudov dvadsiateho storočia. Sprevádzali ho nástupy a ruptúry. Viedli k diskontinuitám, ktoré znamenali najprv jeho vlastnú deštrukciu a napokon postštrukturalistickú dekonštrukciu.
Kľúčovým pojmom prvého obdobia, ktoré trvalo do konca štyridsiatych rokov a znamenalo základnú metodologickú inciatívu českého štruktrualizmu, sa stali Mukařovského pojmy estetickej funkcie a sémantického gesta.
